SUFFOCATE legenda a spomienky

Jednou z kapiel, ktorá mala dlhé roky na Slovenskej scéne, neotrasiteľné miesto, bola eskadra z okolia Dunajskej Stredy:SUFFOCATE.

Kapela vznikla v roku 1992 a po počiatočnom ovlyvnení Carcass a po poriadnom personálnom tornáde, sa im podarilo niečo, čo v tých rokoch na Slovenskej a bez debaty priznám a stojím si za tým, Česko-Slovenskej scéne, nemalo obdoby. Vytvorili si originálny a nezameniteľný štýl, ktorý bol na tú dobu, fakt jedinečný. Ich mix death metalu, hardcore, punk, techniky, bol asi jediný vtedy svôjho druhu u nás. Mali punc originality a vedeli ste už pri prvom vypočutí, že to sú oni. Kapela nharala dva celkom úspešné albumy „Exit 64” (1998) a „Lust For Heaven” (2000) a pred rozpadom pridala aj tretí „Freesyle” (2002), ktorý už ale nikde, nikdy nevyšiel.

Kapela okrem originálneho štýlu  a muziky, vynikala aj skvelou, energickou podiovou show, takže ich live vystúpenia boli poriadne energické!

Človek by si myslel, že kapela to má našliapnuté, byť jednou z njalepších a ona na to bezosporu mala, doba však vtedy podobným kapelám nepriala. Tak isto vzťahy v kapele a tak sa nám z nenazdajky ,niekedy v roku 2003 nadobro, bez ohlásenia, vytratila. Zostalo plno nezodpovedaných otázok a tak ma napadlo, položiť pár otázok bývalým členom. Každého poznám osobne a pár koncertov a skvelých zážitkov sme si spolu s ABORTION, tiež odohrali,ale nikdy som vlastne nevedel, prečo??? Prečo skončily?

Oslovil som bývalých členov , teda tých, ktorých sa mi podarilo ešte po rokoch kontaktovať,tejto kultovej formácie, aby nám to trocha vyjasnili.

Prvá otázka, logicky ma napadne jedna vec. Prečo vlastne SUFFOCATE skončil?

Gellért:

Na vine bolo asi veľa, tak typických underground problémov, ako hádky a nedorozumenia, odlišné pohľady na vec v kapele. Došlo to už tak ďaleko, že sme sa rozhodli už nepokračovať v tom a byť spolu.

Atti:

Objavili sa konflikty a všetko sa to rozjebalo na kúsky.

Foggel:

Je mi to veľmi lúto,ale žiaľ boli tam nezhody a každý mal svoje starosti a iné záujmy nechcem viac o tom písať nerád by som niekoho urazil.V každom prípade to boli super časy a na tie najlepšie budem v dobrom spomínať.

Začiatky

Posledne ste nahrali materiál "Freestyle", ktorý ale nikde nevyšiel. Prečo?

Gelért:

Vydavateľstvo EREBOS Production, počas jazdy zaniklo a nás prehodilo nás k nejakému Francúzskému vydavateľstvu o ktorom sme predtým nepočuli a ani dlho potom. Pokúsili sme sa to riešiť sami, hladali sme nejaké vydavateľstvo ,ale už v tých časoch ani nebol, ktor by to celé ťahal a snažil sa. Unavili sme sa a neskôr sme sa aj rozpadli.

Atti:

Vydali sme si to sami

Foggel:

Posledný album „Freestyle” nevyšiel v žiadnom vydavateľstve nakoľko sme sa veľmi sklamali a boli sme dosť zavádzaný vydavateľstvom Erebos productions-skrátka hory doly naslubnované a skutek utek tak sme sa rozhodli ,že si to budeme sami distribuovať a kedže nikto sa nemal k činu a ja som všetko nestíhal tak to žiaľ stroskotalo až na niekoľko desiatok kúskov čo sa nám podarilo rozposlať do sveta a aj rozdať na koncertoch.Od ostatných členov bol slabý záujem o distro.Ak som niekoho urazil tak sa ospravedlňujem..

Legendárne výskoky

Viem, že sa vaša zostava dosť obmieňala, aká bola pred ukončením?

Gelértt:

Attila Pócs – gitara

Gellért Pásztor -spev

Marcell „Appen” Takac – bicie

Zoran „Fogel” Kocis - basa

Foggel:

.Pred ukončením bola zostava z môjho pohladu asi najlepšia nakoľko sa nám podarilo za bubeníka dosadiť Marcela Takáča –Appena z Reálu ktorý hravo a s ľahkosťou zvládal aj tie najnáročnejšie partie z bicích.Takže posledná zostava bola: Gellért Pásztor –spev,Pocs Attila-gitara,Zoran Kočiš-basa a Marcel Takáč-bicie no album „Freestyle”nahral bubeník Ján Bertok.Škoda že to potom skončilo.

Zostava, ktorá nahrala dva albumy

Až by si mal zhodnotiť tých skoro 20 rokov existencie, čo napíšeš?

Gellért:

Pravdu povediac, bolo to 12 rokov, čo kapela fungovala a z toho sa mi ušlo 10 rokov.

Nikdy to nezabudnem a je to 10 rokov z môjho života, ktoré nikdy nebudem ľutovať. Je škoda, že sa to neskončilo happy endom, ale myslím si, že sme robili dobrú muziku a aj teraz si bárs kedy pustím naše nahrávky.

Atti:

Bolo to fantastické,ale objavilo sa EGO a to všetko rozjebalo.

Nikdy nie je dosť vysoko!!

Nedávno ste spustili, ako spomienku Bandcamp. Prečo sú tam neni staré demá?

Gelért:

Náš posledný bubeník Appen ma pohľadal, že aj s bratom majú vydavateľstvo 4newblood a radi by vydali naše staré veci. Pravdaže som sa potešil. V pláne sú aj demá, ale problém je, že sú v dosť nekvalitnom zázname.Až sa nájde kvalitnejší záznam, budú aj tie.

Atti:

Neviem o tom nič a ani som o tom nepočul

Foggel:

Prečo sú neni na Bandcampe aj prvé dve demá?Já som na tých prvých dvoch materiáloch nehral a neviem kto disponuje s nejakým kvalitnejším záznamom ktorý by sa tam dal dať.Zo starej zostavy možno niekto má.

mladý a divoký

Si momentálne, niekde hudobne aktívny?

Gelért:

Skôr pasívny ,ale to poriadne. Skôr ju už len počúvam, ako v práci, tak v aute,alebo pri športe.Bez toho to neide.

Atti:

Ja hrám teraz život

Foggel:

.Momentálne som aktívny v dvoch kapelách,prvá má názov We Still Here je to metal s ktorým sa nám pred cca 2 mesiacmi podarilo zverejniť náš prvý album "Unbroken" kde hrám na gitare a skúšam spievať, no a tá druhá kapela má názov Capre  je to etno fúzia rôznych druhov ľudovej muziky z celého sveta.

Aké sú tvoje najkrajšie spomienky v SUFFOCATE a na čo si hrdý, čo si dosiahol?

Gelért:

Tak touto otázkou, si vo mne teraz vyvolal plno, plno skvelých spomienok. Pokúšam sa vybaviť si najkrajšiu spomienku, no vynárajú sa mi ďalšie a ďalšie. Koncerty od krčmových, cez tie na korbe nákladiaku až po tisícové davy na festivaloch, všetky sú nezabudnuteľné! Napr. Keď sme hrali na festivale Nuclear Storm a hrali sme na malom pódu, tak celý festival bol na nás a na hlavnú kapelu sa pozeralo pár ľudí. Neskutočný dav to bol a to pulzovanie davu, to nikdy nezabudnem. Ľudia boli všade, na podiu, pod ním, jeden druhému na chrbte, bolo to neskutočné, čo si budem vždy pamätať!

Atti:

Celkovo je Suffocate, jedna krásna spomienka a som neskutočne hrdý na ňu a aj na to, že som mohol spoznať plno skvelých ľudí, kapely a aj teba. Ďakujem každému za to a prajem každému, len to najlepšie!!!

Foggel:

.Dobrých spomienok bolo veľmi veľa najmä keď sa nám podarilo hrať z mnohými známymi kapelami tých čias.Bol som hrdý,že sa nám podarilo pomerne rýchle spraviť muziku,ktorá nás  inšpirovala poháňať vpred za čo ďakujem bývalím členom.Hrdý som na albumy,ktoré sme vydali a koncerty, ktoré sme kdekoľvek odhrali.Boli to najlepšie časy môjho života.

Posledná zostava pred rozpadom

Je logicky možné, že sa Suffocate niekedy vráti?

Gelért?

Neverím tomu,že byk tomu niekedy došlo. Moc velká je priepasť už medzi nami, neudržiavame medzi sebou ani kontakt. Je tam plno hnevu a urážok a ani záujem už o to nie je. Ja osobne napríklad už 8 rokov žijem v Nemecku. Myslím si, že toto obdobie som už v sebe uzavrel. Ostatný ma s týmto nápadom tiež nehľadali, takže nevidím v tom žiadnu nádej, že niekedy a niekde by sme ešte zahrali.

Atti:

Udiať sa môže všetko.

Foggel:

.Já sám by som bol za, ale keďže nie som v kontakte s ostatnými členmi neviem či by to bolo vôbec reálne.Já sa venujem vlastnej kapele We still here.

Ďalším členom, ktorý tiež určite priložil ruku k dielu v SUFFOCATE je bubeník Erik Balogh, ktorý nahral vlastne ich dva albumy. Takže som oslovil aj jeho:

Kedy si vlastne nastúpil k SUFFOCATE a kedy si skončil a prečo?

Erik:

Bolo to niekedy v roku 1995-6. Spoznal som sa s Gellértom v legendárnom, prvom Šalskom klube „Ponorka“. Oslovil ma a ja som ponuku prijal. Ešte predtým na vojne som spoznal ich gitaristu Zsolta, ktorého dodnes považujem za jedného z najväčších metalistov akých som poznal. Bol mimoriadne pracovitý, staral sa o promo, korešpondenciu, kontakt zo svetom a robil to podľa mňa fakt dobre. Dosť som sa od neho naučil a neskôr využíval v mojej súčasnej kapele DOGMAinc..aj keď si nemyslím, že som to robil tak dobre ako on. Vždy som sa tešil na nové správy o kapele zo sveta keď sme ho pred skúškou vyzdvihovali. On mal v kapele na mňa najväčší vplyv. On bol tá osobnosť, ktorú potrebuje každá kapela, čo môžem aj s odstupom času len potvrdiť! On mal pre mňa posledné a rozhodujúce slovo aj pri tvorbe.

Asi zásadný zlom u mňa nastal práve vtedy keď Zsolty z nejakých dôvodov prestal zrazu chodiť na skúšky, uzavrel sa a prestal komunikovať zo svetom. Začal som pociťovať jeho absenciu a začal som mať pocit že kapela sa uberá smerom, za ktorým som si ja nestál. Všetko to napokon zaklincovalo spackané turné, ktoré ma stálo veľa času a energie.

Určite dobrá škola do života muzikanta a aj vďaka Suffocate som sa rozhodol robiť hudbu profesionálne a živiť sa tým čo ma baví.

Nahral si so SUFFOCATE ich dva albumy, ako ich hodnotíš teraz odstupom času?

Erik:

V každom prípade si stojím za všetkými albumami, nahrávkami, ktoré som v živote spravil (a hádam ešte nejaké spravím) bez ohľadu na to či to bolo zo Suffocate, z Lacom Lučeničom alebo s Dogma Inc.. Každý album zaznamenáva danú etapu môjho muzikantského života a má pre mňa obrovskú hodnotu. Každý album čo som nahral mám zarámovaný a hrdo skrášľuje stenu obývačky a mám ho denne pred sebou. Na všetkých, samozrejme aj na oboch albumoch Suffocate som pracoval z najlepším vedomím, svedomím a bubeníckymi schopnosťami tej danej doby. Myslím že výpovedná hodnota oboch albumov na tú dobu bola celkom v pohode. Nikdy som nebol deathmetalista a prvý môj kontakt s blastbeatmi bol práve v Suffocate. Moje vtedajšie bubenícke „kvality“ neriešim a dnes sa už iba pousmejem, boli to začiatky a vtedy proste tak bolo.

Aké sú tvoje najkrajšie spomienky so SUFFOCATE?

Erik:

Jednoznačne spomienky na koncerty. Koncerty plné ľudí boli samozrejmosťou, čo sa už dnes vôbec nedá povedať. Boli sme pri tom keď vznikol dnes už legendárny festival Obscene-Extreme. Hrali sme často úžasné koncerty z Krabathor, predskakovali kapelám ako Benediction, Impaled Nazarene, Sinister, Dead Infection ...Mám takú úchylku, po koncertoch si rád beriem koncertné plagáty ak sa dá, mám ich desiatky, mohol by som s nimi vytapetovať byt...pri každom sa mi vynorí nejaká spomienka......Mladí-pochabí, žúrky, bezstarostné obdobie, najkrajšie roky v živote....Zážitkov na jednu knihu, ktorú som sa kedysi aj chystal napísať ale už by to asi nemalo zmysel pretože veľa spomienok už rokmi z hlavy vyfučí...či?

BANDCAMP